Aké druhy včely medonosnej sa chovajú v Európe?

Včela medonosná (Apis mellifera) patrí medzi najvýznamnejšie hospodárske živočíchy na svete. V Európe sa prirodzene vyvinulo viacero poddruhov, ktoré sa počas tisícročí prispôsobili miestnym klimatickým podmienkam, vegetácii a spôsobu života. Dnes sa v jednotlivých krajinách chovajú nielen pôvodné poddruhy, ale aj šľachtené línie a plemená, ktoré vynikajú miernosťou, vysokou produkciou medu alebo odolnosťou voči chorobám. Európa je domovom približne 13 pôvodných poddruhov včely medonosnej, pričom celosvetovo je opísaných viac ako 30 poddruhov.

Kraňská včela (Apis mellifera carnica)

Kraňská včela je dnes najrozšírenejším poddruhom v Európe. Jej domovinou je územie dnešného Slovinska, južného Rakúska a severného Balkánu. Vďaka svojim výnimočným vlastnostiam sa rozšírila do väčšiny krajín strednej Európy.

Najčastejšie sa chová na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku, Slovinsku, Chorvátsku, Maďarsku, Srbsku, Bosne a Hercegovine a v časti Nemecka či Poľska.

Hlavné výhody:

-veľmi mierna povaha,

-výborné prezimovanie,

-rýchly jarný rozvoj,

-vysoká produktivita,

-dobrá hygiena v úli,

-vhodná pre kočovanie aj stacionárne včelárenie.

 

Na Slovensku patria medzi najznámejšie línie:

Uznané slovenske línie a ich skratky

-Košičanka (Ke) – línia nížinného typu s prevahou nektárových znášok.

-Carnica Sokol (Cs) – podhorský až horský typ prispôsobený na medovicové znášky.

-Júlia (Ju) – uznaná šľachtená línia slovenskej kraňskej včely.

-Carnica Martin (Cm) – podhorský/horský typ zameraný na efektívne využitie prírodných podmienok.

-Tatranka (Ta) – horský typ včely s dobrou odolnosťou v chladnejšom prostredí.

-Sitňanka (St) – línia podhorského a horského typu s výborným využitím medovicovej znášky.

-Šahanka (Sh) – línia prispôsobená na teplejšie oblasti a produkciu.

-Carnica Fatra (Cf) – oficiálne schválená línia pochádzajúca z oblasti Veľkej Fatry, vhodná pre slovenské podmienky

Na tieto Slovenské línie je možné uplatniť dotácie!!!

Charakteristika slovenských kraniek

-Typy znášok: Rozlišujú sa nížinné línie (nektárové znášky) a podhorské/horské línie (medovicové znášky).

-Zimovanie: Vytvárajú menší zimný chumáč (1 – 1,5 kg) a sú veľmi úsporné pri spotrebe zásob počas tuhej zimy.

-Jarný rozvoj: Býva búrlivý, preto včelári musia na jar kontrolovať zásoby, aby včelstvá netrpeli ich nedostatkom.

 

Ďalšie obľubené línie:

-Vigor – Česká línia

-Sklenar – Rakúska línia

-Singer – Rakúska línia

 

Práve kraňská včela tvorí základ moderného slovenského a českého šľachtenia.

Talianska včela (Apis mellifera ligustica)

Talianska včela pochádza z Apeninského polostrova a patrí medzi najrozšírenejšie včely na svete. Je obľúbená najmä v komerčných chovoch.

Najviac sa chová:

• v Taliansku,
• južnom Francúzsku,
• Španielsku,
• Grécku,
• ale aj mimo Európy.

Je známa:

• mimoriadnou plodnosťou,
• pokojnou povahou,
• vysokou produkciou medu pri dlhej znáške.

Na druhej strane horšie znáša dlhé a studené zimy, preto sa v severnej Európe využíva menej.

Čierna európska včela (Apis mellifera mellifera)

Ide o pôvodnú včelu severnej a západnej Európy.

Najčastejšie sa zachováva vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Veľkej Británii, Írsku, Nórsku, Švédsku a Dánsku.

Vyznačuje sa:

• výbornou zimovzdornosťou,
• dlhovekosťou,
• dobrou odolnosťou voči nepriaznivému počasiu.

Mnohé krajiny dnes realizujú projekty na zachovanie genetickej čistoty tejto pôvodnej európskej včely.

Iberská včela (Apis mellifera iberiensis)

Pôvodným poddruhom Španielska a Portugalska je iberská včela.

Je výborne prispôsobená:

• vysokým letným teplotám,
• suchému podnebiu,
• horským oblastiam Pyrenejského polostrova.

Je temperamentnejšia než kraňská včela, no veľmi dobre využíva znášku v náročných klimatických podmienkach.

Macedónska včela (Apis mellifera macedonica)

Tento poddruh sa prirodzene vyskytuje:

• v Grécku,
• Bulharsku,
• Severnom Macedónsku,
• časti Albánska a Rumunska.

Je dobre prispôsobený horúcemu podnebiu a dlhým obdobiam sucha.

Buckfast – moderné šľachtené plemeno

Buckfast nie je samostatný poddruh, ale výsledok dlhodobého šľachtenia, ktoré začal brat Adam v opátstve Buckfast v Anglicku.

Pri jeho tvorbe boli použité viaceré poddruhy:

• kraňská,
• talianska,
• čierna európska,
• kaukazská
• a ďalšie miestne populácie.

Buckfast je dnes veľmi populárny v:

• Nemecku,
• Dánsku,
• Holandsku,
• Belgicku,
• Švédsku,
• Veľkej Británii,
• Poľsku.

Vyznačuje sa:

• vysokou produkciou medu,
• nízkou rojivosťou,
• pokojnou povahou,
• silnými včelstvami.

Kaukazská včela (Apis mellifera caucasia)

Kaukazská včela pochádza z oblasti Veľkého Kaukazu, najmä z územia dnešného Gruzínska, Arménska a severovýchodného Turecka. Vyvinula sa v horských oblastiach s dlhými zimami a miernym letom, čo výrazne ovplyvnilo jej vlastnosti.

V minulosti bola rozšírená aj v niektorých krajinách strednej a západnej Európy, dnes sa však chová skôr v špecializovaných chovoch alebo sa využíva pri šľachtiteľských programoch. Jej genetický materiál bol použitý aj pri tvorbe plemena Buckfast.

Charakteristické vlastnosti

Kaukazská včela je známa svojím mimoriadne dlhým cuciakom, ktorý dosahuje približne 7,0 až 7,5 mm. Vďaka tomu dokáže efektívne zbierať nektár aj z hlbokých kvetov, ku ktorým sa iné poddruhy dostávajú len ťažko.

Medzi jej hlavné prednosti patria:

• veľmi pokojná povaha,

• nízka rojivosť,

• výborná orientácia v teréne,

• schopnosť využívať slabšie a dlhšie trvajúce znášky,

• efektívny zber nektáru z hlbokých kvetov.

Nevýhody

Napriek mnohým pozitívnym vlastnostiam má kaukazská včela aj niekoľko nevýhod:

• vytvára väčšie množstvo propolisu, čo môže sťažovať prácu v úli,

• v chladnejších a vlhkých oblastiach môže byť náchylnejšia na niektoré ochorenia plodu,

• jarný rozvoj býva pomalší ako pri kraňskej včele,

• pri nekontrolovanom krížení môže dochádzať k zhoršeniu niektorých úžitkových vlastností.

Rozšírenie

V súčasnosti sa kaukazská včela chová najmä:

• v Gruzínsku,

• Arménsku,

• Azerbajdžane,

• častiach Ruska,

• Turecku,

a v menšej miere aj v Nemecku, Rakúsku, Poľsku a ďalších európskych krajinách, kde ju využívajú predovšetkým šľachtitelia alebo výskumné pracoviská.

 

Ktoré poddruhy prevládajú v jednotlivých krajinách?

Krajina	Najčastejšie chované včely
Slovensko	Kraňská (Carnica)
Česká republika	Kraňská
Rakúsko	Kraňská
Slovinsko	Kraňská
Chorvátsko	Kraňská
Maďarsko	Kraňská
Nemecko	Carnica, Buckfast
Poľsko	Carnica, Buckfast
Francúzsko	Čierna včela, Buckfast
Belgicko	Buckfast, čierna včela
Holandsko	Buckfast, Carnica
Veľká Británia	Buckfast, čierna včela
Írsko	Čierna včela
Taliansko	Ligustica
Španielsko	Iberica
Portugalsko	Iberica
Grécko	Macedonica, Cecropia
Bulharsko	Macedonica

Ktorá včela je najlepšia pre Slovensko?

Pre podmienky Slovenska je jednoznačne najvhodnejšia kraňská včela (Apis mellifera carnica). Kombinuje miernu povahu, vysokú produktivitu, výborné prezimovanie a dobrú odolnosť voči klimatickým podmienkam strednej Európy. Práve preto je základom väčšiny šľachtiteľských programov na Slovensku aj v Českej republike.

 

Záver

Európa je domovom viacerých jedinečných poddruhov včely medonosnej. Každý z nich vznikol ako prirodzená adaptácia na miestne podmienky. Hoci sa dnes vďaka šľachteniu a obchodovaniu stretávame s veľkou genetickou rozmanitosťou, vo väčšine krajín strednej Európy zostáva najvýznamnejším a najrozšírenejším poddruhom kraňská včela. Jej výborné vlastnosti z nej robia ideálnu voľbu pre moderné včelárenie a zároveň dôležitý genetický základ pre budúci rozvoj európskeho včelárstva.